Archijerejskoje slovo k ženščinam Jeparchii Prjaševskoj
Dorohi moji sestry!
Kto poznajet istoriju čelovičeskaho roda i sv. Materi Cerkvi, tot znajet, čto zasluhi, jaki sdilali ženy rodu čelovičeskomu i Cerkvi Christovoj, jako červena nitka pereťahujutsja čerez cilu istoriju svita.
Komu ne izvistno, čto vsjo, čto perva Eva poškodila, to druha Eva -Marija mnohokratno vynahorodila. Kto ne poznal by iz biblii istoriju odnoj Estery, ili Judity, kotory ot rabstva pohan vysvobodili izbrannyj narod.
Kto ne podivľajet veliku viru i herojsku smilosť materi Makavejskich 7 braťjev, kotora sama svojimi očima vidivše mučenija synovej svojich, ješče pokripľala ich vyderžati pri zakoni Božjem preterpiti muki. „Molu ťa čado – kažet - da vozzrivše na nebo i zemľu...urazumiješi jako sotvori sija Boh... ne ubojsja mučiteľa seho... vosprijmi smerť" (II. Mak. 7.28,29.)
Ale kto moh by vyčisliti po imeni vsi Estery, Judity ta Makavejski materi, kotory tečenijem mnohotysjač lit proslavili Boha, poslužili luďam.
Čestny, pobožny ženy byli, kotory Iisusa v jeho apostoľskich dorohach sprovoždali i obstaralisja dľa Neho o každodennych potrebach.
Ženy byli ti, kotory na krestnoj dorozi Iisusa, konda vsi ostavili jeho, oplakali i pokazali k nemu svoju ľubov, svoje sožalinije i uterli skryvavennoje lice Spasiteľa.
Ženy byli ti, kotory ne bojalisja vyjti i na kalvariju pod krest i učasť brati na pochoronach Otkupiteľa svita.Ženy pervy spišili k hrobu Iisusa, oni pervy holosili svitu voskresenije Jeho.
A posli Voznesenija Christovaho ne meňši posluhi sdilali ženy sv. Cerkvi Christovoj. Odna sv. Tekla, sv.Paraska, sv. Varvara svojeju revnosťju, svojeju svjatosťju ta smilosťju, - mučeničeskoju smertiju ne meňše slavy prinesli Hos-podu Bohu, ta poľzy dušam, jako veliki apostoly, propovidateli slova Božjaho.
Velikich mužov, kotory jako jasny zvizdy pojavilisja na neboskloni Cerkvi, svjaty materi porodili. Sv. Vasilija, sv. Zolotoustaho, sv. Avgustina - svjatoj Emilii, sv. Antuzi, sv. Moniki možeme blahodariti.
V ťažkich časach Hospoď Boh mnohoraz ženskich izbral za sredstva svojich cilej. Komu ne jesť izvistnyj blahorodnyj, svjatyj vplyv nikotorych ženščin, abo na ciloje christianstvo, abo po krajnej miri na velikú tolpu ľudej!
Sv. Elena obritenijem sv. kresta v IV. stolitiju probudila i rozplamenila usypajuščoje christianstvo. XI. stolitiju sv. Olga, russka kňahiňa, velikim krokom privela blizše pohanskij Russkij národ k nauki Christovoj. XVI. stolitiju, v vremja najhlubšoho moraľnoho upadka christianstva, sv. Tereza Velika - byla izbranna na to, čtoby strohosťju ta svjatosťju svojej žizni miliónov za soboju poťahla na dorozi soveršenstva - do Boha. XVII. stolitiju, v vremja janzenizma, v vremja zimnoty duševnoj, sv. Margareta-Alakok byla ta, kotora počitanijem sv. Serdca Iisusovoho rozohrila i roztopila led zimnich serdec christian.A teper, najnovše, takože či ne ženščina diva mala sv. Terezka priťahujet do Hospoda Iisusa modernym vitrom zahlušeny, rozkošoľubijem, zmyslovostiju ta slabovirijem otroveny serdca ľudej?!
Hospoď Boh požadajet i ot Vas, dorohi moji Sestry, čtoby ste talanty, - pobožny, Christa ľubjašči serdca vaši - v slavu jeho ta v poľzu bezsmert-nych duš procentovali, vykorystali. Či christianski ženščiny XX. stolitija ne povinny vybrati učasť svoju iz apostolskoj raboty, jakoju poslužili Cerkvi Christovoj ženy minuvšich sto-litii?
Či Hospod' Boh i teper ne imijet na sviti svojich sv. Elenov, Olgov, Varvarov ...?Jako davno byli ne lem svjaty, ale i hrišny, tako i teper suť — pravda — i hrišny, ale i svjaty Paraski, Tekli, Terezy, Jelizavety ...
K vam obertajusja, čestny, pobožny ženy, materi, serdce kotorych krovavijet na vid bezbožnoho, hrišnoho svita i prošu Vas o pomoč! Jako vaš archipastyr vozzyvaju vas, — podajte meni pomočnu ruku, čtoby pomoščju vašeju familii vaši v Christi obnovilisja, čtoby mertva vira v familijach ožila, do Boha zimni serdca rozohrilisja, čtoby vaši muži i diti, kohda hledajut blaženstvo na zemli, ne zabyli na vičnoje — za hrobom. Čtoby stalisja svidomymi praktičnymi christianami — greko-katolikami, kotory znajut, čto sej svit ne jesť poslidňa štacija, no podorož do vičnosti blažennoj abo proklatoj, jaku sobi chto zaslužiť.
Siju važnu i ťažku robotu toľko sojedinennymi silami možno perevesti.„Obščestvo Materi Božjej neustajuščej pomošči" dľa obsjaženija toj cili uže rozvinulo svoj prapor i kličet do svojeho tabora tich, kotory poslužiti choťat Hospodu Bohu i bezsmertnym dušam.
Pod sej prapor vstupiti možet každa greko-katoličeska ženščina...
+ Pavel,
jepiskop, ap. adm.